Veci, ktoré neovplyvníš

Sobota - 13.5.2017 - deň, keď moja prokrastinácia dosahuje vrchol a namiesto prípravy na obhajoby záverečnej práce idem na svoj prvý Spartan Race. Prekážkový beh v krásnom prostredí, zážitky, ktoré ti nikto nevezme, životný štýl. Ako by ti povedal každý spartan: “Pochopíš až v cieli”.

Svoj prvý som zabehol v areáli Agrokomplexu v Nitre. Aj keď “Zabehol” je silné slovo, keďže trať mala nulové prevýšenie, niečo málo cez 6km a môj výsledný čas bol 1:17:25. Navyše, za každú nezdolanú prekážku je trest 30 angličákov.

Angličák — cvik, kde padáš a následne sa musíš zdvihnúť. Podobný princíp, ako v živote.

Spravil som ich vtedy 150. Nevyšplhal som po zablatenom lane, netrafil oštep do terča, neprerúčkoval jednoduchý monkey bar, dvakrát, a neudržal balans na kladine. Ale došiel som do cieľa. Trochu zablatený, ale došiel. Paradoxne to bol Spartan, kde toho blata bolo najviac a všetci si odvtedy myslia, že človek sa tam ide vyváľať v blate.

Prvé pocity v cieli som si vychutnal ako bezdomovec parížsky šalát a na ceste domov som sa už tešil na ďalšie preteky. Spartan víkend na Donovaloch, Malinôm Brde, Kubínskej holi, v Pezinku. Zimnú edíciu v Slovenskom raji, alebo nočnú v Šamoríne. Od najkratších vzdialenosti 5+km až po 21+km. To všetko v priebehu 6 rokov.

A ešte som zabudol na vzdialenosť Ultra, ktorá má 50+km a 60+ prekážok. Dlhý beh, kde sa bavíme o 10 a viac hodinách na trati. Vtedy spoznáš seba, svoju hlavu a ako pracuje tvoje telo. Ten ešte vo svojej zbierke nemám, a tak som sa v marci tohto roka odhodlal a prihlásil aj sem. Lebo, žijeme len raz. Najťažší krok je kúpiť si lístok na takýto pretek. Potom už len trénuješ a v deň D sa postavíš na štart, kde prvú polovicu trate zvládne telo a druhú hlava.

Ale len tréning nestačí. Ono… treba mať aj kúsok šťastia, lebo niektoré veci jednoducho nenaplánuješ. Niektoré situácie nevyriešiš, nech robíš v danom momente čokoľvek a nech sa snažíš akokoľvek. A neprijatím situácie si len vytváraš zbytočný stres. Nie len v športe ale všeobecne, vo všetkom, čo robíš. Mňa pred pretekom skolila choroba a 3 dni pred štartom som dobral antibiotiká. A aj keď sa už cítim lepšie, rozhodol som sa nezúčastniť. Úprimne, podobne som sa už dlho na nič tak netešil, ako teraz. Ale sú dôležitejšie veci, ako sa bezhlavo hnať za niečim. Asi som po tridsiatke dostal rozum a usúdil, že nechcem ostať prekvapený niekde v kopcoch ako Poľsko v 39.