S pasivitou sa ďaleko nedostaneš!

Dve hodiny sa vo vlaku pokúšam opísať príbeh, ktorý sa mi stal, keď som ráno cestoval bratislavskou MHD, aby som to, čo som mal už napísané, mohol zmazať, skrátiť na pár nasledujúcich riadkov a prejsť k pointe.

V skratke, cestoval som do práce a podnapitý chlap sa začal nepríjemne prihovárať prísediacej pani. Pani v najlepších rokoch sedela pri okne a vedľa nej sedel alkoholom posilnený chlap. Ja som sedel pred nimi a tej pani som sa zastal tak, že som sa otočil a vravím: “Hej, to len ty si myslíš, aký si gentleman, že si pani ponúkol zo svojho vínka. Nemusel som sa ani otočiť, aby som vedel, že pani to je maximálne nepríjemné a len čaká, kým vystúpiš.”

Tú vetu som si v hlave pripravoval asi minútu a ďalšiu minútu som hľadal svoje gule na to, aby som ju povedal. Dotyčný mi následne adresoval pár pekných slov a na nasledujúcej zastávke vystúpil. Bol som plný adrenalínu a endorfínov ale spokojný sám so sebou, čo som práve urobil. Pani mi poďakovala, a dokonca sa na mňa aj niekto pekne usmial.

Komfortná zóna je dobré miesto na prežívanie, ale nie na žitie. Ak chceš, aby ti život niečo dal, musíš byť proaktívny.

Spoločenský mainstream potláča individualitu a nekonvenčné správanie. Nechcem krivdiť svojmu pohlaviu, ale myslím si, že veľa mladých mužov by v danej situácii iba sklopilo uši a odvrácalo zrak, pokiaľ sa ich to netýka a ostalo by to len pri slovných narážkach. Ľudia sa boja niečo urobiť, lebo im strašne záleží na tom, ako na nich budú ostatní ľudia pozerať. Zobuďte sa. Všetkým to je u prdele a každý sa v dnešnej dobe stará hlavne o seba. Možno svojou reakciou inšpirujete aj iných a bude sa nám tu žiť lepšie. Robte to, čo si myslíte, že je správne a buďte sami sebou.

Zo spoločnosti sa vytrácajú gentlemani. Ono to asi všetko vychádza z prostredia, v ktorom vyrastáte. Pánboh zaplať, do akej dobrej rodiny som sa narodil, lebo to nie je samozrejmosť. Počul som nedávno jednu peknú myšlienku. Žena dokáže vychovať z chlapca dobrého človeka, ale muž dokáže vychovať z chlapca dobrého muža. Keď si predstavíme, aké spoločenské vzorce v našej kultúre prevládali a stále prevládajú, tak na tom niečo bude.

Ja pevne verím, že vy, ženy, to milujete, keď Vám muž otvorí dvere, podrží dvere alebo dokonca podá kabát, zoblečie kabát. Vieme, že to dokážeš aj sama, ale sme radi, že vám môžeme prejaviť tú starostlivosť. Je to o symbióze, že si dávame priestor, robiť si navzájom dobré, pekné veci. A keď mi povieš, že si to nepraješ, že si silná, samostatná žena, tak ti tie dvere jednoducho zabuchnem.